Dušan Vrťo v TOP 11 FC Dundee

Dušan Vrťo je pro mě osobně synonymem poctivého, spolehlivého a skromného chlapa, synonymem hráče, na kterého jsem se v mládí chodil na Bazaly rád dívat, i synonymem člověka, který se nejen statečně popral s velkou osobní tragédií, který se dokázal vrátit tam, kde už fotbalově byl, a který se dokonce dostal ještě daleko výš.

V nejbližších dnech se Dušan dočká ve svém bývalém skotském působišti významného ocenění. Klub FC Dundee ho vybral do nejlepší jedenáctky své historie a při této příležitost otiskl slovenský Denník Šport obsáhlý rozhovor, který si zde dovoluji citovat v plném znění.

DUŠANA VRŤA vybrali do najlepšej jedenástky FC Dundee všetkých čias, čaká už len na pozvanie.

Kariéra nádejného futbalistu sa zasekla počas vojenčiny v banskobystrickej Dukle. Čo zasekla – visela na vlásku! Aby mohol v prvom kole Pohára UEFA 1984/85 nastúpiť proti Borussii Mönchengladbach, dostal na utíšenie bolesti v kolene injekciu. Lenže zle zvolená látka mu zasiahla nerv, ktorý mu spálila. Dva roky si senický odchovanec Dušan Vrťo nekopol do lopty. Súdil sa a po mnohých trampotách sa nakoniec na trávnik vrátil. Nielen to. V roku 1992 zamieril do FC Dundee, kde strávil štyri sezóny. Zahral si aj finále Škótskeho pohára a nikdy nezabudne, čo mu vtedajší tréner Jimm Duffy pred zápasom vyviedol. A hoci sa usadil v Ostrave, kam odišiel už ako 17-ročný, často sa na Záhorie vracia. Za najbližšími a teraz aj na zápasy corgoňligovej Senice podporiť syna Tomáša, ktorý je v tíme nováčika na hosťovaní z ostravského Baníka.

V FC Dundee, ktorý ma už 116-ročnú históriu, nedávno volili fanúšikovia tri najlepšie jedenástky klubu všetkých čias. Vaše meno figuruje v „áčku“. To je veľká pocta“

„Už mi z klubu oznámili, že chystajú oficiálne stretnutie bývalých hráčov. Čakám teda na termín. Som rád, že som mohol hrať za Dundee, tradičný škótsky klub. Vážili si ma. Inak by som sotva mohol ja, cudzinec, tri roky nosiť kapitánsku pásku.“

Ako sa stane zo Záhoráka kapitán mužstva v škótskom klube?

„Asi bolo na mňa spoľahnutie. Do súbojov som chodil s plným nasadením, a to sa za kanálom La Manche vždy cení. Prezývali ma ,stopérska gorila', cha-cha. Po tom, čo ma v sezóne 1993/94 vyhlásili za najlepšieho hráča FC Dundee, prischla mi aj kapitánska páska.“

Koľko legionárov vás bolo v klube?

„Menej ako dnes. Francúzsky brankár Michel Pageaud, Poliak Dariusz Adamczuk či Dán Morten Wieghorst. Po mne angažovali argentínsku hviezdu Claudia Caniggiu, najväčšieho kamoša Diega Maradonu.“

S FC Dundee ste to v roku 1995 dotiahli až do finále Škótskeho pohára. Napriek prehre 0:2 s Aberdeenom to musí byť pre vás nezabudnuteľný zážitok...

„Presne tak. Hralo sa v glasgowskom Hampden Parku. Tribúny nabité, polovica fanúšikov odetá v tmavomodrom, druhá v červenom. My sme v tom čase hrali druhú ligu a už len postup do finále bol obrovský úspech.“

Tréner Jim Duffy vás však pred finále degradoval. Už ste mu to odpustili?

„Ako hrajúci tréner ma zo stopérskeho postu presunul na pravý kraj obrany. To by mi až tak neprekážalo, ale do smrti mu nezabudnem, ako mi pred výkopom zobral kapitánsku pásku a navliekol si ju práve on. Vysvetľoval mi, aby som ho pochopil. Vraj pre Škóta je veľká česť nastúpiť vo finále národného pohára ako kapitán. Čo by značilo pre Slováka, to ho už nezaujímalo. Duffy ma vtedy naštval, no dnes to už beriem s humorom. Zostali sme dobrí priatelia.“

Čím vás roky v FC Dundee obohatili?

„Čo sa týka trénovania, prípravy na zápas a nasadenia v zápasoch, zažil som tam pravý profesionalizmus. Ale aj paradoxy. Na regeneráciu sme len mali tri vane a muselo to stačiť, o posilňovni v klube ani nechyrovali. Pred zápasmi mali hráči vlastný režim, niektorí z nich ešte hodinu pred zápasom ležali vo vani a pokojne si spievali.“

Za akú sumu ste prestúpili do Dundee?

„Za 200-tisíc libier. Keď si zoberieme, že v roku 1992 bola libra skoro 70 korún, tak to bola celkom solídna sumička.“

Neplánovali ste natrvalo sa usadiť v Škótsku?

„Možno by som zostal, ale manželka sa chcela vrátiť. Mal som ponuky zo Slovana, Trnavy i Ostravy. Funkcionári ma priam bombardovali, nakoniec som sa vrátil do Baníka.“

Ako to bolo s vaším zranením počas vojenčiny v Banskej Bystrici?

„V ligovom zápase na Bohemianse ma obranca Levý trafil do ľavého kolena. Pred nami bola odveta Pohára UEFA s Borussiou Mönchengladbach. Koleno bolelo, ale tréner Adamec trval na tom, aby som nastúpil. Doktor mi pichol injekciu a pritom mi spálil nerv. Odumrel mi na osem centimetrov. S ľavou nohou som nemohol ani pohnúť.“

Čo nasledovalo?

„Najprv komplikácie a postupne až neistota, či si futbal ešte niekedy zahrám. Počas osemhodinovej operácie vo Vojenskej nemocnici v Prahe-Střešoviciach mi odumretý nerv nahradili novým štepom, ktorý mi vzali z lýtka. Ten sa však dobre neuchytil a začala mi padať špička chodidla. Aj preto mi museli vyrobiť špeciálnu klenbu do kopačky, aby mi držal členok. V prvých dňoch po návrate na trávnik som oveľa častejšie kopal pravou nohou. Bolo to na niečo dobré, stal sa zo mňa obojnohý futbalista.“

Je pravda, že ste sa súdili?

„Áno. Žiadal som odškodné a nakoniec mi súd odklepol 40-tisíc korún. A dostal som modrú knižku, čím sa vojenčina pre mňa skončila.“

Kde vám vyrobili špeciálnu vložku do kopačky?

„Je to dielo klubového obuvníka na Bazaloch. Spravil to dobre, bez nej by som nemohol hrať futbal. Dodnes nemám v ľavej nohe taký cit, ako by som mal mať.“

Naozaj hrozilo, že skončíte s futbalovou kariérou?

„Lekári pripúšťali aj túto alternatívu. Nechcel som sa s tým zmieriť, bojoval som. Vrátil som sa, aj keď stratený čas mi už nikto nahradiť nemohol. Som rád, že som to nevzdal. To by som sa nedostal do FC Dundee a nehral by som ani za slovenskú reprezentáciu. Na dva zápasy ma pozval vtedajší tréner Jozef Vengloš.“

Napriek všetkým peripetiám – mohli ste dosiahnuť v kariére viac?

„Do Ostravy som odišiel ako 17-ročný, od osemnástich som mal miesto v prvom mužstve. Keď si zoberiem, že dva roky som nesmel kopnúť do lopty a vyzeralo to so mnou všelijako, len nie ružovo, tak som spokojný s tým, čo som dosiahol.“

Dali ste sa na trénerstvo. Neľutujete?

„Futbal je moja životná vášeň. Už počas hráčskej kariéry som uvažoval, že sa stanem trénerom. V Baníku som začal pri žiakoch a prešiel až k mužom. Absolvoval som viacero trénerských stáží. Pred tromi mesiacmi sa mi skončila zmluva v Baníku, kde som trénoval treťoligový B-tím a momentálne som voľný tréner.“

Netajíte, že vaším trénerským vzorom je Jozef Vengloš...

„Padli sme si futbalovo do oka. Je to skvelý tréner i človek. Viem, čo dokázal a ako ho berie svet, niektoré jeho prednášky v zahraničí som absolvoval i ja. Pomáhal mi aj s diplomovkou.“

Na jednej trénerskej stáži v Škótsku, ktorú vybavil Ľubomír Moravčík, ste sa stretli s Henrikom Larssonom...

„Larsson ma príjemne prekvapil. Pohodový chlapík, žiadny frajer. Bola s ním dobrá debata, ba sme zašli aj na diskotéku. Keď tam zistili, že prišiel Larsson, nestačil rozdávať podpisy. Predstavte si, mňa až tak dobre už nepoznali, cha-cha...“

Mali ste šťastie na trénerov?

„Bol som nekonfliktný futbalista, nijaký tréner nemal so mnou problémy. Každý kouč bol iný. Trebárs v Baníku, keď sme raz prehrali ligový zápas, vbehol do kabíny tréner Uličný. Namieril si to rovno k Milanovi Timkovi, ktorý urobil chybu, po ktorej sme inkasovali. Uličný stiahol nohavice a ukázal mu zadok. O dva dni Uličný pri mužstve skončil...“

Ešte stále chodíte na rybačku so synmi len čítať noviny?

„Chlapci majú rybárske prúty, ale už nie je toľko času. Chodili sme kamarátovi na rybník, no ja som najradšej hľadel na vodu a kochal sa. Kým sa deti bavili chytaním rýb, my sme si s priateľom otvorili šampanské či pivko, pokecali, prečítali noviny a ani nám na um nezišlo, že musíme pri tom aj chytať ryby...“

Máte rád vtipy o Záhorákoch?

„Neprekáža mi, keď sa žartuje na úkor Čechov, Slovákov, Rómov alebo Záhorákov. Smejem sa rád, na dobrom vtipe zvlášť.“

Senica hrá prvý raz v jej histórii najvyššiu súťaž. Čo vy na to?

„Je to paráda. Majiteľ klubu Vladimír Levársky, s ktorým som hral v senickom doraste, urobil kus poctivej roboty. Nielenže Senica hrá Corgoň ligu, ale koncepčne sa tu pracuje aj s mládežou, čo je dobrá perspektíva.“

Koho máte v Senici?

„Mamu, sestru, svokrovcov, švagriné a množstvo kamarátov.“

Zahráte si ešte futbal?

„V posledných týždňoch prenasledujem Senicu. Som na každom zápase, kde hrá. Zároveň sa trénersky vzdelávam. Občas si zahrám za starú gardu Baníka a internacionálov Československa. Poviem vám, 65-ročný Franto Veselý stále patrí k najrýchlejším a dáva poriadne zabrať aj tridsiatnikom.“

Obaja synovia idú vo vašich šlapajach. Čo zdedili po vás?

„Lásku k futbalu. Snažím sa im pomôcť, poradiť, ale aj skritizovať za chyby. Dvadsaťročný Tomáš zmaturoval a je v Senici na hosťovaní, sedemnásťročný Peter hosťuje vo Vítkoviciach. Po mne zdedili talent a húževnatosť, po manželke cieľavedomosť a šikovnosť.“

Bude sa raz o synoch hovoriť toľko, ako o vás?

„Uvidíme, je to na nich. Pomohli sme im s manželkou, ako sme len mohli a vedeli, do života sú pripravení. Samozrejme, vždy sa môžu na nás obrátiť, no vo futbale sa už musia presadiť sami.“


GABRIELA VRŤOVÁ, manželka Dušana Vrťa

Dovolenkujeme doma
V mladosti ste hrávali volejbal za Senicu...

„Skôr som to brala ako koníček. Volejbal som hrala len do osemnásich rokov.“

Ako ste sa spoznali s manželom?

„Spolu s Jarom Huttom, jeho senickým spoluhráčom, chodili na volejbalové tréningy. Tam sme si padli do oka. Aj Jaro si tak našiel manželku. Svadbu sme mali v roku 1986 v Radošovciach a bolo na nej asi sto hostí.“

Čím vás zaujal?

„Bol milý, tichý, skromný...“

Je k vám pozorný?

„Na dátumy nemá najlepšiu hlavu. Stane sa, že zabudne na narodeniny, výročie svadby ani nehovoriac. Keď mu to pripomeniem, tvári sa previnilo a snaží sa to nejakým darčekom napraviť.“

Vie variť?

„Ale áno. Najlepšie vtedy, keď zohrieva obed, alebo varí vajíčka.“

Je futbal doma hlavné menu?

„Je pravda, že v telke idú takmer stále športové kanály, najčastejšie futbalové. Spolu chodíme na zápasy, no nedá sa povedať, že jedinou témou u nás doma je futbal. Také zlé to nie je.“

Považujete manžela za šikovného?

„To áno, len ho musím často do toho dotlačiť. Dokonca už aj maľoval, ale tých rečí, čo mal predtým. Najčastejšie kosí trávu. Nezabudne dodať, že je to poriadna drina.“

Kde ste boli v lete na dovolenke??

„Naposledy sa nám pošťastilo Španielsko a Chorvátsko, ale to sú už tri roky. Postavili sme so rodinný dom v krásnom prostredí pri lese, k tomu máme labradora, a tak dovolenky trávime doma.“


KTO JE DUŠAN VRŤO

Narodil sa 29. októbra 1965 v Banskej Štiavnici, ale po jeho narodení sa rodina presťahovala do Senice, kde začínal s futbalom. V sedemnástich prestúpil do Baníka Ostrava, vojenčil v Banskej Bystrici, odkiaľ sa po ťažkom zranení vrátil do Ostravy. Od roku 1992 do roku 1996 hral za FC Dundee, kde bol tri sezóny kapitán. Po návrate domov zamieril opäť do Baníka a kariéru zakončil v Rakúsku. V reprezentácii Slovenska odohral dva zápasy (Rusko, Malta). S FC Dundee si zahral v roku 1995 finále Škótskeho pohára, s Baníkom získal Československý pohár 1999. Ako tréner pôsobil pri mládeži v Baníku, pri A- mužstve asistoval Františkovi Komňackému. Ženatý, manželka Gabriela, dvaja synovia - Tomáš (20), Peter (17).


CIELE MLADÉHO TOMÁŠA VRŤA

Za žiacke družstvá nastupoval ako stopér, lebo bol najvyšší, potom to skúšal v útoku, ale najlepšie sa cíti v zálohe. Tomáš Vrťo si ešte pamätá, keď chodil s mamou na futbal pozerať sa na tatka. Ten je i dnes jeho najväčší radca i kritik. „Čím je starší, tým je prísnejší,“ tvrdí po česky hovoriaci stredopoliar FK Senica, ktorý by sa rád raz dostal do zahraničného klubu.„Nehovorím, že to bude hneď Manchester United. Ale španielska a anglická liga ma lákajú najviac.“

RÓBERT ČAPLA

Originální internetová verze rozhovoru včetně několika fotografií je na adrese http://www.denniksport.sk/article/105799/vtipy-o-zahorakoch-ked-su-dobre